,,Šport potrebuje spolupracujúcich lídrov s víziou, nie ich spory " tvrdí nový predseda správnej rady FNPŠ, Ladislav Križan.
Prinášame Vám osobné stanovisko predsedu správnej rady Fondu na podporu športu k aktuálnemu dianiu v športovom sektore. Potom ako popri jeho civilnej práci riaditeľa STARZ menovala vláda dňa 2.9.2020 za predsedu 11-člennej správnej rady Fondu na podporu športu, za "prvého medzi 11 rovnými" v ňom verejne vyzýva na súdržnosť a solidaritu naprieč športovým sektorom, ktorý v prebiehajúcom núdzovom stave potrebuje spoluprácu jeho lídrov, nie spory.
Šport potrebuje súdržnosť, solidaritu a spolupracujúcich lídrov s víziou, nie ich spory
6 ľudí v jednom okamihu na 1 športovisku
Šport na celom svete kvôli pandémii COVID-19 čelí asi najväčšej kríze v ňom od 2.svetovej vojny. Tento stav trvá už mesiace. Počas prvej vlny sme disciplinovane dúfali v zázračný účinok leta. Počas horúcich dní sme sa vďaka slnku napokon iba hlbšie nadýchli. Na jeseň prišla vlna druhá. Je počas nej vyhlásený núdzový stav. Platí zákaz zhromažďovania sa. Čísla pozitívne testovaných sú už i u nás na rekordnej úrovni. Časť okresov i nemocníc je na pokraji kapacít.
Od štvrtka 15.10. preto platia nové regulácie. Všetky športové súťaže okrem pár výnimiek sa na našom území úplne zastavili. Zákazy plošne zatvorili plavárne či fitness centrá. Platí obmedzenie pre pohybové aktivity podľa pravidla “6 ľudí v jednom okamihu na 1 športovisku”. Iba 6 osôb je zásadným logistickým obmedzením akéhokoľvek tréningového procesu nielen pre existujúce nízke počty šatní. Dokonca predmet Telesná a športová výchova ako povinná súčasť výchovy a vzdelávania na našich školách je aktuálne viac ako o pohybových aktivitách samotných žiakov a študentov o hľadaní teoretických alternatív ich učiteľmi.
Vzdor a hnev voči hlavného hygienikovi s nadváhou
V celej športovej spoločnosti preto logicky rastie vzdor a hnev. Jeho preliatie sa zo sociálnych sietí do fyzického násilia a výtržnosti zhromaždených, a to i z radov futbalových extrémistov v sobotu pred Úradom vlády SR, však nie je riešením. Naopak je symbolom možného obrovského problému. Je zároveň prejavom pohŕdania k práci a kapacitám našich zdravotníkov, z ktorých boli už stovky pozitívne testovaní na COVID-19 a prvý už i bohužiaľ zomrel.
Stav núdze bude zrejme počas ďalších týždňov až mesiacov trvať. Je nevyhnutné práve teraz jasne a najmä pravdivo túto krutú pravdu športovej verejnosti komunikovať. Opakovane. V ľuďoch zo športu za posledné mesiace totiž narástol falošný pocit, že už je to za nami. Opak je pravdou, ktorá nevíťazí, ale iba zostala, keď všetko ostatné zlyhalo. Svet športu ako sme ho poznali, je prinajlepšom na najbližšie obdobie minulosťou. Budúcnosť športu je dnes nejasná. Míľnikmi i preň bude asi až objavenie vakcíny a jej následné masové rozšírenie po svete.
Skupiny ľudí spochybňujúcich existenciu či nebezpečnosť COVID-19 boli, sú i budú. I v športovom sektore, v ktorom je už obrovská miera frustrácie najmä pre zákazy a obmedzenia. Toto už nie je o strachu o život či zdravie či o obavách o prácu alebo živobytie. Hľadá sa zhmotnenie vinníka, ktorý za dopady COVID-19 na športový sektor môže a hlavný hygienik Ján Mikas s nadváhou je ideálny kandidát. Rastie agresivita ba až rituálny verejný odpor voči dobrovoľnému dodržiavaniu akýchkoľvek noriem, vrátane plánovaného všeobecného testovania.
Rovnosť ako možnosť vôbec aktívne vykonávať svoj šport už neplatí
Naša hlavná hodnota v športe - rovnosť, ako možnosť vôbec aktívne vykonávať svoje športové odvetvie či disciplínu- sa kvôli pandémii COVID-19 dočasne stratila. Pandémia nám zobrala i zo športu niečo, čo každý nejakým spôsobom milujeme. Už neplatí ako symbol tejto rovnosti, že ktokoľvek sa môže prihlásiť na štart maratónu, veď koľkí mohli nakoniec štartovať na tom košickom? Niektorí môžu vykonávať svoj šport či pohybovú aktivitu, iní ako napr. plavci vôbec nie a je jedno, či je pre nich živobytím, vášňou či iba záľubou a relaxom k psychickému zaťaženiu zo sedavej práce.
Toto je aktuálny najväčší problém, nie nedostatok peňazí, hoci financovanie športového sektora v SR bolo na hrane už pred začiatkom pandémie. Tá iba mnohé negatíva prehĺbila a pred sebou tlačené dlhy a problémy nakopila.
Hokej ako lakmusový papierik solidarity
Rozpad súdržnosti tak beží v športe v priamom prenose a situácia sa zneužíva i na politické a mocenské ciele. Zaznievajú i nepravdivé tvrdenia o údajnom prepadnutí 20 miliónov eur v rozpočte Fondu na podporu športu, ak sa tieto do konca roka 2020 neminú. Niektorí potom naprosto cielene prestávajú byť solidárni. I športové média by nemali rozdúchavať vášne článkami o možnom zániku športu, ale tlmiť ich. Veď toľko niektorými médiami opakovaný údajný finančný kolaps slovenského klubového hokeja má hroziť v situácii, keď má mať klubmi tvorený Slovenský zväz ľadového hokeja na účte svojej dcérskej obchodnej spoločnosti i po odpočítaní predchádzajúcich ešte nevysporiadaných strát skoro 6 miliónov euro odloženého zisku z organizácie MS 2019, na ktorú pritom dostal od štátu navyše dotáciu 2,5 milióna eur? Zväz od vzniku pandémie i po marcovom zrušení sezóny 2019/2020 pritom za viac ako 6 mesiacov nerozdelil tieto peniaze ako dar či príspevok medzi svoje hokejové kluby.
Skoro 17 miliónov euro, ktoré pre text zákona o športe najneskôr do konca októbra 2020 ministerstvo školstva poukáže na bankové účty 71 národných športových zväzov ako poslednú tohtoročnú kvartálnu platbu sú takisto holým faktom. Z hľadiska faktického doručenia týchto peňazí sa športový sektor preto výrazne odlišuje od kultúry a kreatívneho priemyslu. Táto navýšená 4. splátka po už 3 uhradených v priebehu roka 2020 spolu s uvoľnenými pravidlami ich použitia prinesú všetkým zväzom dilemy. Otázka na každý zväz od ich členov bude jednoduchá- koľko máte aktuálne na účte peňazí, koľko, komu, načo a prečo (ne)poskytnete? Zväzy totiž môžu neminuté peniaze použiť už i na pomoc vlastným členom vrátane športových klubov, športových odborníkov či iných subjektov s ich príslušnosťou. Obzvlášť v čase predpokladaných zákazov a obmedzení, keď sa zrušili podujatia reprezentácii i prípravy talentovanej mládeže, ktoré mali byť i v marci až máji či teraz od polovice októbra bohužiaľ asi až do konca roka. Peniaze bude možné minúť i na personálne náklady už aj na profesionálnych/ vrcholových športovcov a realizačné tímy okolo nich. Keďže zväzy majú najlepšie poznať svoj ekosystém, za ktorý sú i medzinárodne zodpovední, náročné etické rozhodnutia, na čo peniaze napokon použijú, z dôvodu športovej autonómie musia patriť práve im. Zo schém pomoci z hospodárstva i úradu vicepremiérky Remišovej bolo zároveň verejne prisľúbených 20 a 20 miliónov euro, no termín doručenia na účty nie je známy.
Potrebujeme teraz spoluprácu lídrov s víziou, nie ich spory
Práve teraz pre všetko vyššie uvedené potrebujeme v športe LÍDROV. Lídrov, ktorí ako úplne prví budú verejne presadzovať najmä medzi svojimi nepopulárnu tézu, že šport v stave núdze musí byť najmä tímová súčasť ťažko skúšanej spoločnosti, nie jeho sebecká a do seba zahľadená hviezda. Potrebujeme lídrov v športe so schopnosťou moderovať konflikty. Nebyť na čele rozzúreného davu a podnecovať ho, ale naopak tlmiť jeho vzdor a hnev, ktoré ako rakovina rastú v celom športovom sektore. Ten je pritom už dlhodobo klanovo rozbitý. Buď si náš, alebo si nepriateľ. Autority na čele so štátnym tajomníkom pre šport Ivanom Husárom a Antonom Siekelom, prezidentom Slovenského olympijského a športového výboru, už mesiace nenachádzajú spoločnú reč. Ľudia nielen zo športu to vidia a znižuje sa preto naša schopnosť zdieľať spoločné hodnoty. Kto má byť tým, koho teraz bude rešpektovať nie spoločenstvo, ale dav, ak si ešte i teraz počas núdzového stavu títo dvaja páni protirečia a navzájom spolu súperia? Nestačí sa ani im teraz oprieť iba o svoju funkciu či vopred naplánované výstupy spriaznených médii. Potrebujeme popri ich rozvážnosti už i symboly. Potrebujeme ako ľudia športu istú formu terapie i cez symbolický osobný príklad schopnosti práve týchto dvoch osôb spolupracovať. Za účelom prežitia musíme totiž všetci ťahať za jeden povraz, ale i rovnakým smerom. Lídri schopní nás viesť počas pandémie musia mať nielen víziu, ale i schopnosť spájať presvedčením o jej správnosti nás ostatných.
Potrebujeme preto spolu s nimi aktívne pripraviť a medializovať návrhy možných regulácii, ktoré nám všetkým umožnia počas pandémie žiť ďalej i v športe. Je treba pritom používať slová jazyka, ktorý najlepšie poznáme my sami. My spolu máme najlepšie vedieť, čo všetko môže obnášať slovo športovisko, lebo detaily všetkých oblastí spoločnosti nemôžu poznať už tak preťažení experti z Úradu verejného zdravotníctva SR. Títo nemajú žiadnu šancu dôverne bleskovo (s)poznať ekosystém nášho športu, ktorého len organizovaná časť je tvorená veľmi rozdielnymi 71 národnými športovými zväzmi.
Potrebujeme preto teraz viac ako kedykoľvek predtým spoluprácu, súdržnosť a solidaritu nás všetkých v športe. Nesmieme na tieto výzvy za žiadnych okolností rezignovať.
